Revitalizáciu Ľudového námestia sme s kolegami z nice architects získali na základe výzvy na predkladanie cenových ponúk na projekčné práce, čo je najnešťastnejšia forma obstarávania služieb architekta. Nejasné zadania, nezosúladené požiadavky občanov, zástupcov mestskej časti, program náplne námestia vymýšľaný za chodu a neprimerane krátky čas na odovzdanie realizačného projektu s výkazmi výmer pre výzvu na eurofondy. Pôvodne krásne zadanie, nadšenie, vystriedané stresom, stretmi s viac aj menej spokojnými občanmi, hádky o tom, či tam budú výbehy pre psov, pieskoviská pre deti, basketbalové koše ... každý týždeň iné zadanie, výzva na samostatnú súťaž na fontánu, ktorú vyhral ju akademický sochár Martin Lettrich, doprojektovanie a doplnenie fontány do našeho projektu... a to všetko za almužnu a v časovej tiesni. Projekt dopadol odporom časti obyvateľov, spísaním petície a odložením projektu „do šuflíka“. Priestor námestia zostáva zanedbaný, detské ihrisko, asfalotvá plocha aj oplotenie ihriska je v havarijnom stave, asfalt na chodníkoch sa rozpadáva, fontána dlhodobo funguje len „naoko“ (nestrieka, len smutne cvrliká). Ako obyvateľa tejto štvrte ma denne mrzí pohľad na túto ruinu.


Projekt bol od začiatku postavený na obohatení priestoru zanedbaného námestia o nové spôsoby jeho užívania, ktoré mali prebrať nosné stretávacie body a betónové bazény v tvare obličiek, ktoré vzišli so súčasného tvarového delenia parku chodníkmi na trojuholníky so zaoblenými rohmi. Ďalšími prvkami bolo nové detské a multifunkčné športové ihrisko s rekonštruovaným oplotením, vytvorenie stojiska kontajnerov s kontrolovaným vstupom na čipy (len pre obyvateľov), tienidiel v tvare tripodov a nosný priestor novej fontány od Martina Lettricha so zemnými tryskami, umeleckým nasvietením, slnečnými hodinami a malým pódiom pre stretávanie a posedenie. Výsadba nových stromov, nové lavičky, lampy a mobiliár, nové trasy chodníkov v miestach vyšliapaných trás. Dotvorenie výtvarnej kompozície štrkovými plochami, novými plochami pestovaného trávnika, automatické polievanie z existujúcej studne, atmosferické nasvietenie stromov... súčasný aktívny park zvýraznený nezabudnuteľnou epoxidovou červenou liatou dlažbou, ktorú sme museli v záverečnom projekte nahradiť betónovou zámkovou dlažbou.
Takto veľké verejné plochy by mali byť vždy riešené architektonickou súťažou s jasne definovanými a s obyvateľmi vydiskutovanými požiadavkami. Potom je nutné mať odvážnych politikov, ktorí sa nezľaknú hneď pri prvej kritike bez argumentov, odvážnych dostatočne na obhajovanie spoločných ideí, pozerajúcich sa do budúcnosti a schopných robiť veci aj inak. Vychovávať ľudí, aby sa na skutočne pekné a funkčné verejné priestory nechodili pozerať iba do zahraničia.